Už dávnejšie som si uvedomil, že byť kreatívcom je tak trochu nevďačné. Zatiaľ, čo niektorí ráno sadnú za notebook a do obeda vybavia niekoľko menších, či väčších úloh, kreatívcovi sa môže stať, že ani do záverečnej nevymyslí nič poriadne. Kde je teda problém?
Ako už mnohí z vás tušia, v strese.
Čo však možno nie je až také známe, stres dokáže byť ako dobrý sluha, tak aj zlý pán. Nie je možné jednoznačne povedať, že čím viac stresu, tým horšie nápady. Ešte predtým, ako to s tým stresom vysvetlím, skúsim napísať v krátkosti o mieste, kde sa všetky tie “pure gold” nápady rodia. O našom mozgu.
Evolúcia nám dala 3 mozgy.
Ako prvý sa vyvinul takzvaný “mozog plazov”, v ktorom sa nachádzajú naše najprimitívnejšie impulzy. Vďaka nemu ovládame základnú starostlivosť o svoje telo a čo je dôležité, má na svedomí aj stres.
Druhá, novšia časť mozgu zahŕňa väčšinu pokročilých emočných prejavov ako agresiu a vzrušenie.
No a ten najnovší mozog, takzvaný neo-cicavčí, sa stará o jazykové schopnosti a čo je opäť dôležité, schopnosť abstraktného myslenia, alebo aj kreativity.
A teraz vysvetlím, prečo to spomínam. Ak sa náš mozog dostane do mimoriadne stresujúcej situácie, prerozdelí väčšinu svojích zdrojov do prvej, primitívnej časti mozgu. To znamená, že keď sa dostanete za bariéru stresu, ste síce schopný s prehľadom ujsť diviakovi, ale chytľavý hedlajnik počas toho nevymyslíte. Vaša tvorivá časť mozgu pracuje minimálne, alebo sa rovno zablokuje.
Z toho vyplýva, že bič a šibeničné deadliny na kreatívcov neplatia. Čo teda? Predsa len ten hambáčik? 🙂
Nedávno (v roku 2015) bola vydaná štúdia dvoch psychológov (Ren, Feifei & Junghuan Zhang), ktorí skúmali aj pôsobenie takzvaných distresorov a eustresorov na ľudský mozog.
Chcete si predstaviť, ako taký distresor vyzerá? Možno ste sa s tým už niekedy stretli aj vo svojom zamestnaní. Nemali ste vôbec istotu v tom, čo je vašou úlohou alebo čo máte robiť vo svojom tíme. Ak sa k tomu pridá byrokracia a zlé vzťahy s kolegami, zrazu máte prostredie, ktoré dobrým nápadom jednoducho nepraje.
Naopak, eustresory, ktoré spomínal už neurológ a psychiater Richard Lazar v šesťdesiatych rokoch, sú tzv. prospešné stresory. Síce ich nemôžeme definovať ako príjemné, ale dávajú človeku pocit naplnenia alebo zmyslu jeho práce. Tu by som vedel ako príklad uviesť to, keď máte ako kreatívec jasne zadaný brief, otvorené pole na brainstorming, úprimný a povzbudivý feedback na nápady a vaša práca je zároveň miestom, kde sa nebojíte povedať svoj názor.
V reklame pracujem už pomerne dlho a stres pri vymýšľaní poznám veľmi dobre. Či už ten negatívny, alebo pozitívny. V každej agentúre funguje iná alchýmia na dobré nápady. Nedá sa jednoznačne povedať, že vo veľkej je neskutočný stres a v malej reklamke je rodinné prostredie, ktoré ste pre svoju prácu vždy hľadali.
V agentúre Elite Solutions, kde aktuálne pracujem, sa ako kreatívec cítim naozaj dobre. A aj keď mávam občas svoje “downs”, prichádzajú aj “ups”, ktoré ma vždy nakopnú a motivujú robiť veci čoraz lepšie. Ak sa s tým spriahnú letné grilovačky pod hradom, pravidelné teambuildingy a kolegovia, ktorých beriem už viac ako kamošov, vychádza mi z toho hotový dream job.
A možno taká moja rada na záver. Ak chcete dávať dobré nápady, musí to byť vždy o vašom nasadení, nadšení pre brief a chuti vymyslieť niečo poriadne. Nikdy neobviňujte okolie za svoj neúspech, ak ste do toho nedali všetko.
